O festivale
Cieľom festivalu Jeden svet je prispievať k znižovaniu xenofóbie, predsudkov a apatie občanov Slovenska k utrpeniu ľudí v blízkych i vzdialených kútoch sveta. Prepisy z neformálnych diskusií so zahraničnými i domácimi hosťami si môžete prečítať v časopise MONITOR. Po bratislavskej prehliadke v októbri 2004 festival cestoval do Prešova, Brezna, Malaciek, Šamorína, Žiliny, Zvolena, Čadce, Prešova, Košíc, Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice.
Na bratislavských projekciách sa zúčastnilo 11-tisíc návštevníkov, v regiónoch festival návštivili cez 5000 študentov a mladých ľudí.
V roku 2004 roku Cenu diváka získal dokument britského režiséra Clifforda Bestalla (v produkcii verejnoprávnej BBC) Etiópia – Live Aid (snímka festival aj otvárala). Cenu prevzala druhá tajomníčka Veľvyslanectva Veľkej Británie v SR, pani Wendy Roebucková.
„Potešilo ma, že Cenu diváka získali britskí tvorcovia. Veľmi dobre si pamätám na koncert Sira Boba Geldorfa Live Aid v roku 1984, ktorý upriamil pozornosť sveta na Etiópiu. Už 20 rokov žije veľa afrických krajín, ako Sudán, Etiópia, Uganda a moja rodná krajina Zimbabwe, v politickej a ekonomickej kríze. Za posledných 25 rokov Afrika ako jediný kontinent v porovnaní s ostatnými extrémne schudobnela. Aj preto som rada, že predseda vlády Tony Blair práve Afriku dal na prvé miesto záujmu Veľkej Británie a založil na popud Sira Geldorfa Komisiu pre Afriku. Mimochodom, jej členmi sú okrem iných aj Sir Geldorf a etióp sk y predseda vlády M. Zenawi. Cieľom komisie je napomôcť rozvoj silnej a prosperujúcej Afriky.“
Filmová prehliadka ponúkla divákom 64 filmov v sekciách Dozvedieť sa viac, Odysea migrantov, Strety a stretnutia kultúr, Prijímanie inakosti, Jeden svet deťom, Bohatý Sever – chudobný Juh, Za oponou demokracie, Výber z Višegrádskych dokumentov. Hoci tohto roku sa rozšíril počet projekčných miest ( Filmový klub IC.SK, České centrum, A4 – Nultý priestor, UPC Mlynská dolina ), pri viacerých premietaniach a diskusiách kinosály nestačili. Aj preto už v súčasnosti organizátori festivalu rozmýšľajú nad rozšírením počtu projekčných sál v budúcom roku.
Mimoriadnu pozornosť vyvolali aj sprievodné podujatia, predovšetkým di sk usie so zahraničnými hosťami. Ako príklad môžeme uviesť neformálnu diskusiu k filmu Vraždy ruských novinárov (22. 10.), ktorá trvala takmer až do polnoci. Diváci konfrontovali svoje názory s výskumníčkou Moskovského helsinského výboru a zástupkyňou Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva vo Viedni, Táňou Lokšinou. Ako je zrejmé, „hlad“ po pravdivých informáciách, neskreslených a „nepredžutých“ médiami, je obrovský.
Média o festivale
Prehliadka dokumentov o ľudskom utrpení
ALEXANDRA TINKOVÁ
Združenie Človek v ohrození, ktoré založili pred rokom slovenskí novinári, dáva možnosť počas piatich dní spoznať osudy ľudí na celom svete.
Nemám rád sprostredkované svedectvo, nerád čítam napríklad noviny. Festival mi dáva príležitosť vidieť všetky tie veci, o ktorých sa obyčajne dozvedám len zo spravodajstva, viac od prameňa. Človek ich môže vidieť také, aké sú, vidieť ľudí, ktorých sa týkajú, a počuť, ako o tom rozprávajú.
Festival Jeden svet vďaka záujmu o problematiku ľudských práv
Vzhľadom na veľký záujem divákov o filmové festivaly zaoberajúce sa problematikou ľudských práv, ktoré sa uskutočňujú každoročne v New Yorku a Amsterdame, rozhodli sa minulý rok zástupcovia českej Nadácie Človek v tiesni usporiadať takéto podujatie aj v Prahe a tento rok ho začiatkom júna usporiadalo občianske združenie Človek v ohrození po prvý raz aj v Bratislave.
Cieľom festivalu bolo vytvoriť priestor, kde sa môže zhromaždiť väčší počet dokumentárnych filmov, zaznamenávajúcich svetové politické dianie. Tieto filmy prinášajú okrem toho celkom iný pohľad na veci, ľudskú dimenziu udalostí.
Môj Jeden svet 2004
Andrej Barát
...a som rád, že bývam tu a nie tam
K napísaniu nasledujúcich riadkov ma vydráždil posledný film, ktorý som si bol pozrieť na tohtoročnom filmovom festivale Jeden svet 2004 – Teror v Moskve.
Jeden jediný svet, svet niektorých a všetkých, ktorí trpia. Jeden jediný svet, svet niektorých a všetkých, ktorí sa na to všetko (iba) pozerajú. Už piaty rok dáva občianske združenie Človek v ohrození príležitosť vykričať sa ľuďom z celého sveta zo svojho žiaľu i každodenných starostí, a tým ostatným si ich vypočuť. Sedíte v hľadisku, vlastne nie, sedíte pri manželke „zradcu“ Rudolfa Slánskeho a počúvate jej príbeh. Počúvate, ako stará babička nežne a tak ľudsky rozpráva o tom, ako prežila Osvienčim a ani si pritom neuvedomujete, že pred vami buldozér zhŕňa na kopu mŕtve telá. Naplnení nesmiernou životnou silou z jej rozprávania sa presúvate na východ, až do Kambodže. Pozorujete, ako sa rozpráva týraný so svojim tyranom, väzeň z vražedného stroja Červených Khmérov S 21 - modernej podoby koncentračného tábora a dozorca. Počas ich diskusie vám snáď len operadlo stoličky poskytuje pocit bezpečia – chvalabohu, že žijem tu a nie tam. A takýchto príkladov je toľko, koľko sa na festivale odohralo filmov. No v každom sa opakuje zakaždým niečo, čo som si uvedomil po zhliadnutí spomínaného Teroru v Moskve.
Na plátne je žena. Rozpráva o tom, ako prežívala spolu s rodinou teroristický útok na moskovské divadlo Dubrovka v roku 2002. Plače. Je to obyčajná žena, žena, ktorá milovala svoju rodinu, svojho muža a dcéru. Milovala. Pretože nikto z nich útok (či skôr zásah ruskej protiteroristickej jednotky?) neprežil. Pozerá sa cez kameru na divákov, ktorí sedia vo veľkej sále filmového klubu IC.SK, na ľudí, ktorí film už videli, len na iných festivaloch, v iných sálach. A jej je to vlastne jedno, na koho sa pozerá. Z tváre a zo sĺz podobne zlomených žien, podobne trpiacich detí, starcov, mužov v konfliktných oblastiach, svieti výčitka. Výčitka celému svetu, výčitka o tom, že niečo tu nebolo a stále nie je v poriadku, výčitka nemá, hlasná, krvavá, výčitka mŕtvej tváre... a vy len sedíte v hľadisku a nedokážete nič urobiť. A novinár vypne kameru, odloží fotoaparát, schová si diktafón či zápisník do vrecka a... ide k ďalšej obeti, ktorú vyspovedá, napíše článok, vystaví fotky, prídete si ich pozrieť, prídete na festival a... odchádzate. Odchádzate tak, ako odchádza aj novinár za ďalšími povinnosťami, a čo som to mal ešte domov kúpiť, zavolám Jožovi a musím ísť po tom filme na pivo. A som rád, že bývam tu a nie tam. Že nemusím zažívať niečo také ako tí v tom filme. Že som nebol v tom koncentráku, nezažívam tú vojnu, netrpím hladom. Že sa ma to netýka, že... Naozaj?
Rádio Twist
Martin HALANDA, moderátor:
"Dnes sa končí 2. ročník medzinárodného festivalu
dokumentárnych filmov o dodržiavaní či skôr nedodržiavaní
ľudských práv Jeden svet. Jeho hlavným organizátorom je Občianske
združenie Človek v ohrození."
Zuzana GOLIÁNOVÁ, redaktorka:
"Hlavným cieľom festivalu je priniesť dokumentárne filmy a
videosnímky do premietacích sál a zvýšiť tak formou projekcií a
diskusií s tvorcami záujem o problematiku ľudských práv. Hovorí
Andrej BÁN, predseda Občianskeho združenia Človek v ohrození."
Andrej BÁN:
"Humanisticky orientovanej dokumentárnej fotografii sa
hovorí, že nemá schopnosť meniť svet, ale môže ukázať, prečo musí
byť svet zmenený. Tieto slová plne platia aj pre filmy na
festivale Jeden svet."
Z. GOLIÁNOVÁ:
"Festival tohto roku ponúkol 75 dokumentárnych filmov. Celý
program bol koncipovaný do blokov podľa tém: Afrika, Latinská
Amerika, bývalý Sovietsky zväz, Balkán, Blízky východ, nadnárodné
spoločnosti, vyrovnanie sa s fašizmom, vyrovnanie sa s
komunizmom, 20. storočie a Afganistan. O význame festivalu hovorí
Jana CHYTILOVÁ, režisérka dokumentárneho filmu The Plastic
People to Universe, ktorý festival Jeden svet otváral."
Jana CHYTILOVÁ:
"Ja si myslím, že to sú strašne dôležité festivaly a veľmi
dôležité snímky a dúfam, že takýchto festivalov by malo byť čím
ďalej tým viac a veľmi mu držím palce."
Z. GOLIÁNOVÁ:
"Festival si našiel svojich divákov, i keď ich pravdepodobne
nebolo toľko, koľko by si organizátori priali."
Účastníci festivalu:
"Myslím si že je to dosť potrebné, vlastne ľuďom takto
otvárať oči."
"Neviem, určite treba na to upozorniť a ten film je také
médium pre toto."
"Môžeme byť radi, že žijeme v takej krajine, ako je Slovensko
a ja si myslím, že cez takéto filmy potom aj človek si inak
uvedomí, kde žije a ako by sa mal správať potom tuto vlastne
doma."
Festival dokumentov Jeden svet v znamení žien
Približne pätinu uvádzaných filmov nakrútili režisérky
Za ľudovú cenu 30 Sk za blok dokumentov si budú môcť návštevníci dvoch kinosál kina FK IC.SK (ex Charlie’s), Českého centra a Univerzitného pastoračného centra v Mlynskej doline počas piatich dní pozrieť šesťdesiatku hodnotných dokumentárnych filmov.
Aj keď bratislavská časť pôvodného pražského festivalu uvádza iba tretinu filmov a nemá súťažnú sekciu, dramaturg festivalu René Lužica si nemyslí, že by bol slovenský divák o niečo ochudobnený.
Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, ženy sú stále predmetom obchodu, otroctva, v mnohých krajinách ženy nemajú ani najzákladnejšie ľudské práva. V tejto sekcii sa predstavia filmy tých žien, ktoré sa proti tomuto stereotypu rozhodli bojovať.
Sekcia Naprieč islamskými krajinami bude istotne pútať pozornosť najmä aktuálnosťou svojich tém. Objektívy dokumentaristov sa však dostali hlbšie, ako na obrazovkách mapovala CNN. Dramaturgovia festivalu sa rozhodli tento rok predstaviť najmä Irán a Afganistan.
Festival Jeden svet pripomína, že žijeme na jednej planéte
Bratislavská prehliadka sa sústredí na snímky, ktoré cez osudy ľudí rozprávajú o súčasnom stave života na Balkáne, v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, v Afrike, Latinskej Amerike, ale i na Blízkom východe či v juhovýchodnej Ázii. Už samotné názvy tematických okruhov - Vojnové konflikty vo svete, Boj proti diktatúre, Problémy rozvojových krajín a ďalšie naznačujú ústredné témy filmov. Festival tak dáva šancu doplniť si informácie o konfliktoch vo svete, ktoré nie sú bežne medializované. Jeho program je už tradične výpoveďou o existencii xenofóbie, rasizmu a predsudkoch - zárodkoch mnohých konfliktov.
Výber z programu bratislavského festivalu následne navštívi viaceré mestá na Slovensku, medzi inými Pezinok, Šamorín, Brezno a Poprad.
Symbolické vstupné využije organizátor festivalu - združenie Človek v ohrození na svoje humanitárne aktivity v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami či vojnovými konfliktami. Bratislavská prehliadka Jeden svet je partnerským podujatím Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svět v Českej republike, ktorý organizuje združenie Člověk v tísni. Výber z najlepších snímok, uvedených na tomto ročníku partnerského českého festivalu, prinesie aj bratislavská prehliadka.
mesto.sk
Tri svety, dva pohľady, jeden festival * pozvánka
iný svet, iný pohľad, iný festival. Poďme spoznať skutočnosť na miesta, z ktorých na nás útočia len reportéri CNN
Txt by boba
"Iný" pohľad na dianie v krízových oblastiach sveta (Barma, Kuba, Afganistan) zaujíma čoraz viac ľudí aj na Slovensku. Pravdu môžu hľadať v osobitých výpovediach filmových tvorcov na štvrtom ročníku festivalu zahraničných dokumentárnych filmov - Jeden svet 2003, ktorý pripravilo združenie Človek v ohrození. Už v najbližších dňoch (5. - 9. 11. 2003) sa teda každý z nás bude môcť presvedčiť o tom, ako sa v súčasnosti (ne)dodržiavajú ľudské práva...
Tento rok sa odprezentuje 61 hodnotných dokumentov a predstaví sa 30 krajín sveta (Čína, Bielorusko, Izrael, Palestína, Bosna, Severná Kórea, Čečensko a ďalšie), to všetko paralelne v troch sálach (dve v kine IC.SK a jedna v Českom centre). Výber filmov organizátori usporiadali do siedmych sekcií (Dozvedieť sa viac, Na večné časy, Odysea emigrantov, Strety a stretnutia kultúr, Ženy dnes, Naprieč islamskými krajinami, Výber z Višegrádskych dokumentov), prostredníctvom ktorých sa budú môcť záujemcovia bližšie oboznámiť s prekážkami a nedorozumeniami v regiónoch po celom svete. Diváci sa môžu zapojiť do diskusií o krajinách alebo problémoch, ktorým sa filmy venujú. Festival Jeden svet tento rok privíta medzi hosťami švédskeho režiséra Andreasa Rocksena, iránsku antropologičku Zibu Mir-Hosseini, českého reportéra a režiséra Jaromíra Štětinu, novinára a scenáristu Carlosa Gonzálesa z Chile, či emigrantku z Afganistanu Sahru Karimi
Generálny partner
Hlavný partner
