Príjímanie inakosti

Harvie Krumpet / Harvie Krumpet

Adam Elliot / Austrália / 2003 / 22 min.

Harvie Krumpet je smoliar na pohľadanie. Od narodenia trpí Tourettovým syndrómom, v škole sa mu posmievajú, a keď konečne dosiahne dospelosť, jeho rodičia zamrznú na bicykli. V predvečer druhej svetovej vojny odchádza do Austrálie začať nový život. Smola sa mu lepí na päty aj tu. Ako zázrakom prežije úder blesku a jedinou radosťou jeho osamelého života sa stáva sledovanie televízie. Až keď mu v nemocnici kvôli rakovine odoberú semenník, usmeje sa naňho šťastie v podobe zdravotnej sestry Val. Spokojné obdobie spoločného života a vychovanie adoptívnej dcéry Ruby končí dňom Harvieho päťdesiatych narodenín, keď jeho žena náhle zomrie. Ani táto rana a následné zdravotné komplikácie však Harvieho nezastavia v statočnom boji s nepriazňou osudu. V mnohými cenami ovenčenej austrálskej snímke o jedinečnosti každej ľudskej bytosti sa úlohy rozprávača ujal Geoffrey Rush.

Kontakt: Melodrama Pictures, email: melodramapictures@bigpond.com , www.melodramapictures.com

Dievčatá / Meisjes / Girls

Menna Laura Meijer / Holandsko / 2003 / 25 min.

Mladé dievča musí mať dlhé pekné nohy, úzky pás a pokiaľ možno tvar tela pripomínajúci fľašu od kokakoly. A samozrejme musí mať tmavú pleť. „Beloška totiž nechápe, že chcem mať každý deň na stole teplú večeru,“ hovorí jeden z nerozlučnej trojice mladíkov ohľadne predstavy o ideálnej partnerke. Režisérka Menna Laura Meijerová v zábavne zostrihanom dokumente nakrútenom pre jej štyri dcéry zisťuje aké predstavy a fantázie o nežnom pohlaví a o ideálnej partnerke behajú v hlave pubertálnym chlapcom.

Kontakt: IKON TV, email: Guuske.deVree@ikon.nl

Netolerancia / Netrpeljivost – Ivan / Intolerance - Ivan

Marko Popović / Srbsko a Čierna Hora / 2002 / 25 min.

Dvadsaťročný Ivan Jokič študuje na belehradskej univerzite molekulárnu biológiu. Do školy jazdí taxíkom, vo vrecku nosí skalpel, trpí paranoidnými stavmi a zo spánku ho často budia nočné mory. Nápadnými slnečnými okuliarmi, odfarbenými vlasmi a celkovým výzorom dáva jasne najavo svoju homosexuálnu orientáciu. „Bola by som radšej, keby si znásilňoval a zapaľoval domy. Ale toto… Si netvor,” povedala Ivanovi jeho vlastná matka a dodala, aby bol opatrný. Oprávnenosť jej obáv zažil Ivan niekoľko krát na vlastnej koži. Kvôli zmláteniu na internáte, kopancom do hlavy v centre Belehradu za ľahostajného prizerania polície alebo kvôli brutálnemu napadnutiu svojich priateľov pri pokuse usporiadať „Pride Parade” občas premýšľa o odchode do Nemecka. Z Ivanových slov a zo záberov na násilnosti voči sexuálne odlišne orientovaných jednotlivcov je jasné, že „coming out” v spoločnosti poznamenanej nacionalizmom, netoleranciou a desaťročným vojnovým konfliktom je životu nebezpečný krok. Navzdory svojmu strachu sa ale Ivan nehodlá vzdať práva na verejnú manifestáciu svojej identity.

Kontakt: TV B-92, email: ksenija@b92.net , www.b92.net

Jasno, polojasno, miestami prehánky / Sunny Intervals and Showers

Jonathan Goodman Levitt / Veľká Británia / 2003 / 89 min.

“Počas šiestich mesiacov som sa zmenil z dobrého chlapca na zlého netvora. Akonáhle ste raz označený ako mániodepresívny, všetko čo poviete, je zaťažené pochybnosťami, či z vás práve nehovorí choroba,” zveruje sa na kameru doktor Allan Levi. Po štrnástich rokoch vyučovania na prestížnej lekárskej fakulte bol kvôli svojej diagnóze prepustený. S pomocou manželky Jackie a skupiny podobne postihnutých ľudí sa snaží vyrovnať so svojou chorobou. Vďaka optimistickej povahe a schopnosti humorného nadhľadu nad chorobou sa na začiatku zdá, že mu to ide celkom dobre. Časom však zisťuje, že jeho psychická choroba rodinnému životu veľmi neprospieva. V rámci rozvodového konania dokonca manželka Jackie pred súdom tvrdí, že je pre deti nebezpečný. Režisér J.G.Levitt sledoval svojho veľmi úprimného a výrečného protagonistu s jeho rodinou po celý rok. Na prípade Allana Leviho tak mohol celkom otvorene poukázať na úskalia, akým sú nútení čeliť ľudia s chrobou, s ktorou si moderná psychiatria dodnes nevie rady.

Kontakt: Jonathan Goodman Levitt, email: jlevitt@stanfordalumni.org

Krv mojej krvi / My Flesh and Blood

Jonathan Karsh / USA / 2003 / 84 min.

„Deti sú dar“, tvrdí Susan Tornová. Z máloktorých úst znejú tieto slová presvedčivejšie. Susan sa totiž na „plný úväzok“ stará o jedenásť adoptovaných detí sužovaných najrôznejšími postihnutiami. Chýbajúce končatiny, mentálna zaostalosť, ťažké popáleniny, a dokonca ani pokročilé štádium rakoviny však z jej príbytku nedokážu vyhnať humor, nádej a drobné každodenné radosti. Režisér Jonathan Karsh sa v duchu cinéma vérité rozhodol zmapovať štyri ročné obdobia tejto pozoruhodnej rodinky, v ktorej vládne svojou opatrovateľskou rukou bezprostredná Susan. Bez lacného sentimentu a s citom pre zachytenie všedných malých drám nás režisér v emociálne nabitej snímke zoznamuje s deťmi, ktoré sa „božiemu úmyslu“ pravdepodobne vymkli z rúk. S deťmi, ktorým sa nič nenahovára ani neprikrášľuje, pre ktoré je ich adoptívna matka doslova všetkým.

Kontakt: Films Transit International, email: janrofekamp@filmstransit.com , www.filmstransit.com

Larry z našej ulice / The Collector of Bedford Street

Alice Elliott / USA / 2001 / 34 min.

Tento dokument je dobrodružným a optimistickým pohľadom na duševnú chorobu a ľudskú láskavosť. Larry Selman má päťdesiatdeväť rokov a je mentálne zaostalý. Vie, že súcit znamená byť dobrý k ľuďom, ale napríklad nevie, čo znamená slovo včera. Žije sám s dvomi mačkami a psom v malom byte v Greenwich Village v New Yorku. Jediným Larryho príbuzným je jeho osemdesiatjeden ročný strýc Murray , ktorý sa o neho stará najlepšie ako môže. Larry je v svojom okolí známy, lebo z vlastnej iniciatívy vyberá peniaze na charitu. Aj keď sám žije z desiatich dolárov na mesiac a z jedla, ktoré preňho pripravuje strýc, zarobí každoročne tisíce dolárov na dobročinné účely.

Kontakt: Alice Elliot, email: elliotgirl@aol.com

Máňa po desiatich rokoch / Máňa po deseti letech / Máňa Ten Years Later

Olga Sommerová / Česká republika / 2003 / 59 min.

“Som večný bežec. Stop je pre mňa len kriminál. Tam vládne poriadok a zmysel,” zveruje sa režisérke Olge Sommerovej recidivistka Máňa. Po necelom roku strávenom vo väzení si Máňa môže opäť užiť slobodu. Ale kde, keď nemá kam ísť a ako, keď slovo pracovať nemá rada? O svojej budúcnosti si štyridsaťročná Máňa nerobí ani tie najmenšie ilúzie. Dobre vie, že jej život je večným kolotočom väzenia, krátkeho pobytu na slobode, drobných krádeží, súdov a opätovného väzenia. Jednou z málo radostí sú pre ňu návštevy filmového štábu, ktorý emocionálne nevyrovnanú Máňu zachytáva aj vo chvíľach zmätenej radosti či pri tragikomických stretnutiach s úradmi. Po desiatich rokoch sa Olga Sommerová rozhodla s priznanou mierou sympatie vrátiť k svojej ukážkovej antihrdinke a bez akýchkoľvek hodnotiacich súdov ukázať, že iný domov než za väzenským múrom už Máňa asi nemôže nájsť.

Kontakt: Czech TV – Telexport, email: Jitka.Kalalova@czech-tv.cz , www.czech-tv.cz

V siedmom nebi / 7. Himmel / 7th Heaven

Steffan Strandberg / Nórsko / 2002 / 57 min.

Pre Larsa Kristiana Gulbrandsena je umenie stavom mysle a životného štýlu. Krásu dokáže nájsť takmer vo všetkom, napríklad v odpadkoch. Aj keď jeho obrazy visia v niekoľkých prestížnych svetových galériách, mnohí susedia ho považujú za blázna. Na malom ostrove na juhu Nórska si totiž tento extravagantný umelec, oblečený do ružovej minisukne a dámskej blúzky, nikdy nezabudne pomaľovať tvár farbami, ktorými vytvára svoje abstraktné obrazy. Ako „žijúce umelecké dielo” pravidelne chodí do kostola a komunikáciou s miestnymi ľudmi sa snaží nabúrať ich predsudky a apriorne odmietanie akejkoľvek odlišnosti. Pulzujúca hudba, experimentálne zábery a umelcov humor, úzkosť aj britké názory nás nechávajú nazrieť do labyrintu citlivej duše človeka, ktorý v tradične konzervatívnom prostredí odhodlane bojuje za prijatie svojho životného postoja, umenia a hlavne svojej inakosti.

Kontakt: Norwegian Film Institute, email: arnab@nfi.no

Záhrada / Gan / Garden

Ruthie Shatz, Adi Barash / Izrael / 2003 / 85 min.

Sedemnásťročný Palestínčan Nino a o rok mladší Dudu sa živia prostitúciou a predajom drog vo vykričanej štvrti Tel Avivu prezývanej Záhrada. Obaja utiekli z domova, pretože ich rodičia bili, a na ulici prežívajú už dlhé roky. Keď sa Nino, ktorý je v Izraeli ilegálne, pokúsil navštíviť svoju rodinu, postrelil mu vlastný brat nohu a nakoniec skončil pre podozrenie z kolaborácie v rukách palestínskej tajnej služby. “Kedy budeme konečne žiť svoje životy?” pýta sa Dudu a Nino mu odpovedá: „Až Boh zomrie.“ V časozbernom dokumente sleduje dvojica izraelských tvorcov ich osudy do najmenších podrobností. S využitím skrytého mikrofónu je im v pätách na ceste za klientami, zaznamenáva chvíle pominuteľného šťastia na domácom divokom večierku, pravidelné problémy s políciou i priebeh súdneho pojednávania s Ninom. Z bezprostredných a veľmi otvorených výpovedí je jasné, že jediné, čomu obaja prikladajú určitú hodnotu, je ich priateľstvo a túžba navždy opustiť telavivskú Záhradu.

Kontakt: Fig Films, email: ruthieshatz@figfilms.com , www.figfilms.com

Žonglér z Havany / The Tank Man

Arto Halonen / Fínsko / 2004 / 17 min.

Jesus Perdomo Triquero je jednou z najobľúbenejších postáv centra Havany. Už dvadsaťosem rokov živí seba a svoju matku originálnou pouličnou produkciou, pri ktorej nevídaným spôsobom žongluje s plechovými barelmi. Fínsky režisér Arto Halonen sleduje postaršieho žongléra od jeho rannej cesty mestským autobusom cez niekoľko stretnutí s typickými postavami havanských ulíc, až k podvečernému vystúpeniu pri turistických kaviarňach. Decentná klavírna melódia v kombinácii s kubánskou temperamentnou hudbou vhodne dokresľujú svojskú aureolu obklopujúcu hrdého a charizmatického „Ježiša”, bez ktorého si pravého ducha Havany snáď ani nevieme predstaviť.

Kontakt: Art Films production AFP Oy, email: eva.romero@artfilms.inet.fi , www.artfilmsartohalonen.fi

Generálny partner

Hlavný partner