Dozvedieť sa viac

Arnine deti / De kinderen van Arna / Arna’s Children

Juliano Mer Khamis, Danniel Danniel / Izrael, Holandsko, Palestína / 2003 / 84 min.

Už od detstva sa palestínske deti v utečeneckom tábore Džanín učia hádzať kameňmi a spievať nanávistné piesne o Izraelčanoch. Vitálna Židovka Arna, ktorá sa v päťdesiatych rokoch vydala za Palestínčana, sa rozhodla uprostred neustálymi konfliktmi zmietanom Džaníne postaviť divadlo. Zmyslom jej projektu bolo vštiepiť miestnym deťom, že frustráciu, hnev a smútok nad pravidelnými stratami svojich blízkych môžu ventilovať aj iným spôsobom, než hádzaním molotových koktejlov. Okupácia a pretrvávajúce konflikty však jej snahu úplne zmarili. Krátky čas po Arninej smrti sa v meste rozpútali ďalšie kruté boje. Jej syn Juliano sa po piatich rokoch vydáva znovu do Džanínu a pátra po osudoch chlapcov, ktorí vtedy v divadle pravidelne vystupovali. S kamerou sa Juliano zúčastní ich útokov proti izraelským tankom a zisťuje, že rovnako ako budova divadla, tak aj projekt jeho matky sa nachádza v troskách. Dvaja z chlapcov padli pri strete s izraelskými vojakmi a ďalší zomrel ako samovražedný útočník.

Kontakt: Pieter Van Huystee film, email: matthijs@pvhfilm.nl , www.pvhfilm.nl

Čínsky gulag / Laogai

Jo Angerer, Rico Carisch / Nemecko, Čína, USA / 1993 / 50 min.

Ekvivalentom sovietskeho gulagu je v súčasnosti čínsky lao-kaj. „Základný cieľ a metódy sú totožné: podpora revolúcie, víťazstvo v triednom boji, mučenie, popravy a otrocká práca. Jeden rozdiel je však zásadný. Ani v gulagu, ani v nacistických koncentračných táboroch sa nekládol taký dôraz na vymývanie mozgov,” hovorí autor dokumentu Harry Wu, čínsky disident žijúci v USA, ktorý v týchto pracovných táboroch strávil spolu devätnásť rokov. Lao-kaj znamená v doslovnom preklade prevýchova prácou a okrem „nových socialistických ľudí” produkuje tiež výrobky pre trh. Podľa odhadov prešlo tábormi lao-kaj od ich vzniku v dobe Maovej kultúrnej revolúcie viac ako päťdesiat miliónov ľudí. Aj cez snahu čínskych úradov maskovať lao-kaj nálepkou továrne, sa Harrymu Wuovi a jeho spolupracovníkom podarilo zdokumentovať existenciu jedenástich táborov, v ktorých je v súčasnej dobe väznených najmenej päť miliónov ľudí.

Kontakt: WDR/Laogai, email: joachim.angerer@wdr.de

Checkpoint / Machssomim

Yoav Shamir / Izrael / 2003 / 80 min.

Od roku 1967 žijú na Západnom brehu a v pásme Gazy tri milióny Palestínčanov pod izraelskou vojenskou správou. Keď chcú ísť do práce alebo za svojimi príbuznými do vedľajšej dediny alebo navštíviť lekára, musia prechádzať kontrolnými stanovišťami, takzvanými checkpointmi, kde na nich čakajú po zuby ozbrojení izraelskí vojaci. A tiež dlhé rady, ponižujúce kontroly, nejasné príkazy, svojvolné rozhodnutia a často aj jazyková bariéra. Režisér Joav Šamir zaznamenal počas dvoch rokov množstvo rôznych situácií, ktoré ukazujú, ako sa výnimočný stav môže stať bežnou súčasťou života a ako znižujúci vplyv na obe komunity má inštitúcia checkpointov. Nezúčastnená kamera v duchu cinéma vérité odhaľuje mentalitu mladých izraelských vojakov i frustráciu palestínskych civilistov a necháva diváka naplno prežívať mrazivý pocit straty ľudskej dôstojnosti.

Kontakt: Amythos Films, Eden Productions, email: nasto@netvision.net.il

Komunistická charita / Communist Charity

Harry Wu / USA, Čína / 1998 / 29 min.

Aj keď sa Čína v posledných rokoch snaží budiť dojem pomalého posunu k demokracii, v počte popráv je bezkonkurenčne prvá. Iba v roku 2002 prišlo z moci úradov o život dva a pol tisíca ľudí. Čínsky aktivista Harry Wu v investigatívnom dokumente poukazuje na šokujúcu súvislosť medzi popravami väzňov a transplantáciami orgánov. Surové záznamy verejných popráv konfrontuje s výpoveďami doktorov a ďalších zainteresovaných osôb, z ktorých sa napríklad dozvieme, že pri jednej z prvých transplantácií srdca priviezli odsúdeného až do nemocničnej garáže, kde ho popravili guľkou do hlavy. Do operačnej sály to bolo odtiaľ necelých sto metrov...

Kontakt: The Laogai Research Foundation, email: laogai@laogai.org , www.laogai.org

Lepšie je žiť / Hao Si Bu Ru Lai Huo Zhe / To Live Is Better than to Die

Chen Weijun / Čína / 2003 / 60 min.

V deväťdesiatych rokoch sa státisícom drobných farmárom v strednej Číne naskytla ojedinelá možnosť k malému zárobku. V rámci štátom organizovaného programu mohli predať svoju krv. Kvôli biednym hygienickým podmienkam štátnych nemocníc sa ich však viac ako polovica nakazila vírusom HIV. Začiatkom roka 2001 sa režisér Čchen Wej-ťün vydal do dediny Wen-lou, ktorá sa počtom nakazených obyvateľov dostala svojho času do centra svetovej pozornosti. Tu sa mu v duchu cinéma vérité podarilo bez štipky sentimentu zachytiť tragický osud rodiny s tromi malými deťmi, z ktorých sa smrteľná choroba vyhla iba najstaršej dcére. Surový záznam každodenného trápenia a pomalého umierania vychádzajúci z odkazu čínskej „čiernej vlny“ nie je len šokujúcim svedectvom o zúfalom osude mladých rodičov, ale aj posolstvom o nesmiernej sile rodičovskej lásky.

Kontakt: TV2/Denmark, email: invi@tv2.dk

Mierotvorcovia v nevestinci / Die Helfer und die Frauen / The Peacekeepers and the Women

Karin Jurschick / Nemecko / 2003 / 80 min.

Medzinárodná intervencia v Bosne a neskôr aj v Kosove ukončila niekoľko rokov trvajúcu vojnu na území bývalej Juhoslávie. Mier a ukončenie konfliktu dodnes zaisťujú jednotky SFOR a KFOR. Jedným z najvýnosnejších artiklov znovu sa rozširujúceho obchodu sa ihneď stali ženy pochádzajúce z Ukrajiny, Rumunska a hlavne z Moldavska. „Sľúbili mi, že budem pracovať ako čašníčka v Nemecku. Bola som ale podvedená a namiesto v nemeckej reštaurácii som sa ocitla v nočnom klube v Bosne,“ zdôveruje sa jedna z dievčat, násilím nútená k prostitúcii, ktorej klienti často bývajú príslušníci medzinárodných mierových jednotiek. Tí tu zarábajú okolo 150 eúr za deň, teda polovicu mesačného platu bosenského profesora. Nemecký investigatívny dokument sa púšťa do veľmi pálčivého problému a odhaľuje mnohé o fungovaní výnosného obchodu so ženami. Z výpovedí „mierotvorcov“, podivných majiteľov nočných barov a samotných žien je totiž jasné, že prítomnosť medzinárodných síl v Bosne a Kosove bola dôležitým faktorom pri rozbiehajúcej sa prostitúcii.

Kontakt: Karin Jurschick Filmproduction, email: Jurschick@aol.com

Nemecko a utajená genocída / Germany and the Secret Genocide

J. Michael Hagopian / USA / 2003 / 57 min.

Jednou z najtemnejších kapitol modernej tureckej histórie je bezpochyby plánované vyvraždenie jeden a pol milióna Arménov. Táto prvá a dodnes nie príliš známa genocída dvadsiateho storočia však nebola podľa autorov dokumentu len záležitosťou nového sekularizovaného a nacionalistického štátu vznikajúceho na troskách Osmanskej ríše. Veľkú úlohou v nej zohralo Nemecko, ktoré sa na prahu prvej svetovej vojny po uzavretí zmluvy s Tureckom snažilo využiť nerastné bohatstvo Stredného východu. Za týmto účelom bolo do vyprahnutých púští na území bývalej Mezopotámie presídlených milióny Arménov, ktorí tu boli v zúfalých podmienkach nútení k stavbe železnice, ktorá mala spojiť Berlín s Bagdadom. Viac ako tri desaťročia zhromažďoval režisér Michael Hagopian svedectvá ľudí, ktorým sa podarilo prežiť. S využitím unikátnych archívnych záberov, spomienok očitých svedkov a názorov historikov ukazuje, ako významná bola v tejto „utajenej genocíde” účasť Nemecka. Niektorí nemeckí vojaci a diplomati, ktorí sa na nej podielali, sa neskôr stali členmi aj pohlavármi nacistickej strany. Udalosti v nehostinnej krajine Anatólie a Mezopotámie sa tak stali predohrou Osviečimu, Buchenwaldu či varšavského geta.

Kontakt: Armenian Film Foundation, email: jmhagopian@aol.com , www.armenianfilmfoundation.com

Nezabudnime / Lest We Forget

Jason DaSilva / USA / 2003 / 57 min.

Situácia mnohých moslimov žijúcich v USA sa po 11. septembri radikálne zmenila. Nemálo z nich bolo bez udania dôvodu vypočúvaných políciou, väznených alebo sa im ich spoluobčania vyhrážali smrťou. Nikto z nich sa pritom na teroristických útokoch ani v najmenšom nepodieľal a všetci ich rozhodne odsudzovali. Aj napriek tomu je v amerických väzniciach uväznených zhruba tisícpäťsto ľudí, ktorých jediným „priestupkom” je často len príslušnosť k islamu. Veľmi podobný osud stretol po útoku na Pearl Harbor aj tisíce Američanov japonského pôvodu. S využitím archívnych záberov a spomienok pamätníkov sa tvorcovia dokumentu rozhodli vytiahnuť túto málo známu skutočnosť na svetlo a ukázať, že rovnako ako v roku 1941, tak aj o šesťdesiat rokov neskôr sa z moci amerických úradov stávajú sekundárnymi obeťami vojny či teroristických útokov úplne nevinní ľudia.

Kontakt: In Face Films, email: infacefilms@yahoo.com , www.infacefilms.com

Obyčajný život /A Normal Life

Elisabeth Chai Vasarhelyi / USA, Veľká Británia / 2003 / 65 min.

Keď v júni 1999 vojaci NATO vstúpili do hlavného mesta Kosova Prištiny, mohli sa tisíce utečencov konečne vrátiť do svojich domovov. Bola medzi nimi aj skupina siedmich mladých priateľov. Ich pohľadom sa naskytol zúfalý pohľad na rozbombardované mesto. Počiatočnú eufóriu z konca vojny tak čoskoro vystriedali obavy o vlastnú budúcnosť. Beni a Tina sa vydali na novinársku dráhu, ich priateľ Ylber odchádza študovať do USA, rovnakým smerom za pár rokov zamieri aj pôvabná Linda. Spevák hiphopovej kapely Rrusta konvertuje na islam, Driton cvičí psov a fajčí trávu a Katrine sa podarí založiť rehabilitačné stredisko pre narkomanov. V sérii miniportrétov striedajúcich sa s televíznymi zábermi krvavého balkánskeho konfliktu môžeme sledovať ich povojnovú dilemu spočívajúcu v tom, ako žiť ďalej v spoločnosti poznamenanej vojnovými traumami. Môže v nej mladý človek nájsť priestor pre dôstojný život, alebo má radšej odísť?

Kontakt: Jane Balfour Servies, email: info@jbslondon.fsnet.co.uk

Rwanda: ohlušujúcí výkrik ticha / Rwanda, un cri d`un silence, inouï / Rwanda, A Cry of Deafening Silence

Anne Lainé / Francúzsko / 2003 / 52 min.

V roku 1994 bolo v Rwande behom sto dní brutálne zavraždených viac ako osemstotisíc ľudí. Desať rokov po genocíde sa rwandská spoločnosť len ťažko vyrovnáva so silnou traumou. Kvôli systematickému znásilňovaniu žien a dievčat sa v krajine rozšíril AIDS, pribudlo nechcených detí, pravidelne každú nedeľu sa konajú pohreby obetí vybraných z masových hrobov, psychiatrické ústavy sú plné traumatizovaných jedincov a v celej krajine je stále cítiť prítomnosť prežitého utrpenia. Francúzska režisérka Anne Lainéová, ktorá sa téme rwandskej genocídy venovala aj v predošlom filme „Gacaca“, nás vo svojej citlivo nakrútenej snímke zoznamuje s otrasnými príbehmi žien, ktorým sa podarilo prežiť masaker. Spoločne s doktormi a psychiatrami sa zároveň zamýšľa nad spôsobom, akým je možné po prežitej genocíde vrátiť život v Rwande do normálnych koľají.

Kontakt: Palindromes, email: jokapler@magic.fr

S-21: vražedný stroj Červených Kmérov / S-21: La machine de mort khmere rouge / S-21: The Khmer Rouge Killing Machine

Rithy Panh / Francúzsko / 2002 / 101 min.

17. apríla 1975 prevzali vládu v Kambodži definitívne Červený Kméri a odštartovali brutálnu genocídu, ktorej postupne padlo za obeť okolo dvoch miliónov ľudí. Desaťtisíce z nich našli smrť v jednom z najobávanejších koncentračných táborov 21 v Tuol Sleng. „Nezabili ma len vďaka tomu, že sa moje obrázky páčili veliteľom tábora,“ hovorí jeden zo siedmich, ktorí prežili. Svoje otrasné spomienky oživuje pomocou farieb a štetca. Jeho realistické obrazy, fotografie a dôkladne evidované „priznania“ umučených väzňov sú konfrontované s názormi bývalých dozorcom a mučiteľov. Tí ani dnes nejavia najmenšie známky ľútosti nad spáchanými zločinmi, ktoré sú schopní s autentickosťou rekonštruovať a tvrdošívne opakujú, že len poslušne plnili rozkazy nadriadených. Ich cynický postoj k spáchaným zverstvám na ženách a deťoch napovedá, aké zložité bude v Kambodži vyrovnávanie sa s krvavou minulosťou.

On April 17th, 1975 the Khmer Rouge took complete control of the government in Cambodia and began a genocide that was to take the lives of over two million people. 10,000 of these victims died in the most feared of all concentration camps, number 21, in the Phnom Penh suburb Tuol Sleng. “They did not kill me because the head of the camp liked my pictures,” says one of the seven survivors participating in the documentary, which with the help of a brush and some paint is able to bring his shattering memories to life. His realistic paintings, combined with photographs and the recorded “confessions” of the tortured prisoners contrast sharply with the opinions of the former guards and torturers. These men do not show even the slightest signs of remorse for their actions, which they are able to coldly reconstruct while obstinately repeating that they only mindlessly carried out the orders of their superiors. Their cynical attitude towards the atrocities that they committed against men, women and children show how difficult it is for Cambodia to come to terms with its horrifying past.

Kontakt: INA, email: mgautard@ina.fr

Únos / Otmica / Abduction

Ivan Markov / Srbsko a Čierna Hora / 2002 / 46 min.

Keď sa 22. októbra 1992 zobudilo malé srbské mestečko Severin, ležiace na hraniciach s Bosnou, do nového rána, nič nenasvedčovalo tomu, že sa zakrátko práve tu odohrá jeden z prvých vojnových zločinov rozbiehajúceho sa balkánskeho konfliktu. Autobus vezúci skupinu miestnych obyvateľov do práce bol zastavený polovojenskou srbskou jednotkou, ktorá z neho bez udania dôvodu uniesla na neznáme miesto šestnásť etnických moslimov. Režisér Ivan Markov podrobuje celý zločin dôkladnej rekonštrukcii, necháva okrem príbuzných prehovoriť aj jediného svedka, ktorý sa nebojí o únose hovoriť, a v závere napínavo poskladaného dokumentu prichádza s ohromujúcou pointou. V pozadí detektívneho pátrania po okolnostiach tragického únosu snímka verne evokuje neľudskú krutosť, ktorá od samotného začiatku sprevádzala vojnu na území bývalej Juhoslávie. Aj keď sú vinníci dobre známi a šéf gangu Milan Lukič bol nakrátko zadržaný, dodnes nebol nikto potrestaný.

When the small Serbian town of Sjeverin, on the border with Bosnia, woke up on the morning of October 22nd, 1992, there were no signs indicating that this would be the day when the first war crimes of the ongoing Balkan war would take place. A bus taking local residents to work was stopped by a Serbian paramilitary group, who without giving a reason, took 16 ethnic Muslims hostage and dragged them off to an unknown location. Director Ivan Markov reconstructs the events of the crime in great detail, allowing the relatives of the victims and the only survivor of the kidnapping to tell their stories. The film faithfully evokes the inhuman cruelty that from the beginning of the war gripped the countries of the former Yugoslavia. Despite the fact that those responsible were well known, to this day no one has been convicted.

Kontakt: TV B92, email: ksenija@b92.net , www.b92.net

Väzenkyňa z Rangúnu / Aung San Suu Kyi: The Prisoner of Rangoon

Claude Schauli / Kanada, Švajčiarsko / 2003 / 42 min.

Krátko pred tým, než bola znovu uväznená, poskytla známa barmská disidentka Aun Schan Su Ťij rozhovor kanadským reportérom. Ten tvorí jadro dokumentu o tejto statočnej a pôvabnej žene, ktorá už päťnásť rokov vedie boj za demokraciu vo svojej rodnej zemi. Aj napriek zlej skúsenosti s vládnucou vojenskou juntou Su Ťij trvá na tom, aby jej stúpenci používali nanásilnu občiansku neposlušnosť ako jedinú zbraň. Jej taktika, prevzatá od ľudí ako Gándhí či Martin Luther King, bola ocenená Nobelovou cenou mieru. Väzenkyňa z Ragúnu je však viac než len výnimočný rozhovor so statočnou političkou. Zábery skrytých kamier ukazujú, ako barmská junta využíva státisíce ľudí k núteným prácam, násilne odvádza mladých chlapcov do armády a ako krajinu pustošia oblastné občianské vojny.

Kontakt: Mundovision Ltd., email: mundo@interlog.com

Spomienky / Desde la memoria / Reminiscences

Christina von Greve / Nemecko, Španielsko / 2003 / 7 min.

„Videla som psy, ako behajú po meste s kusmi ľudského mäsa. Pokiaľ budem žiť, nikdy ten obraz zo svojej hlavy nedostanem.” V spomienkach pamätníkov sú hrôzy španielskej občianskej vojny a následnej Frankovej diktatúry stále veľmi živé. Výpoveď ľudí, ktorí ich zažili, doplnili tvorcovia experimentálne ladenej snímky o spomalené čiernobiele zábery a rozmazané farebné obrazy z ulíc súčasného Španielska. Výsledná koláž podkreslená kľudnou náladovou hudbou je emocionálne pôsobivou reminiscenciou na dobu, keď Španielsko prechádzalo jedným z najťažších období svojej modernej histórie.

Kontakt: Christina von Greve, email: cvgreve@khm.de

Zimbabwe - odpočítavanie / Zimbabwe, de la libération au chaos / Zimbabwe, Countdown

Michael Raeburn / Francúzsko, Zimbabwe, Veľká Británia / 2003 / 56 min.

Filmový režisér, spisovateľ a „biely Rodézan“ Michael Raeburn bol zo začiatku aktívnym prívržencom súčasného prezidenta Zimbabwe Mugabeho. Kvôli podpore oslobodeneckého hnutia vedeného Mugabem a kvôli svojim filmom kritizujúcim koloniálne pomery musel dokonca odísť do exilu. Dnes s rozčarovaním sleduje, ako sa z „osloboditeľa“ Mugabeho stal diktátor. Vo veľmi osobnom a informatívne bohatom mapovaní moderných dejín Zimbabwe, Raeburn skĺbil množstvo archívnych materiálov s bezprostredným záznamom súčasnej situácie. Dynamicky zostrihaný dokument obsahuje dramatické zábery Mugabem posväteného násilia voči bielym farmárom a členom opozície páchaného zmanipulovanými masami pologramotných dedinčanov. Spolu so zaujímavými názormi zimbabwskej intelektuálnej elity ústia tieto zábery do obžaloby skorumpovaného a politicky zdegenerovaného Mugabeho režimu. Po skončení natáčania bol Michael Raeburg už po druhý raz nútený odísť do exilu…

Kontakt: Kontakt: Arte France, email: m-zack@artefrance.fr , www.artepro.com

Generálny partner

Hlavný partner