STRETY A STRETNUTIA KULTÚR

Stiahnuť anotácie "Strety a stretnutia kultúr"


Agni
Irena a Vojtěch Havlovi / ČR / 1996 / 44 min.

Prechádzka zákutiami Indie konca 90-tych rokov je poetickým dokumentom bez slov. Českí hudobníci Irena a Vojtěch Havlovi nakrútili meditatívne pôsobiace obrazy plné malých detí, obyčajných ľudí, prašných ulíc a farebných látok, ktoré sa prelínajú s autorským soundtrackom.

Berkat a Maršo – šťastie a sloboda / Berkat a Maršo – Happiness and Freedom
David Čálek / ČR / 2007 / 70 min.

Detská tanečná skupina Maršo vznikla v utečeneckom stanovom tábore Sputnik, na čečensko-ingušskej hranici. Počas piatich rokov tu žilo viac ako deväťtisíc čečenských utečencov. Reportérka Petra Procházková založila v Českej republike združenie Berkat ako reakciu na masakre civilného obyvateľstva ruskou armádou v Čečensku. Združenie od tej doby neustále pomáha jej civilným obetiam, predovšetkým ženám. Berkatu sa v roku 2003 podarilo usporiadať turné súboru Maršo v Čechách. Cieľom bolo priniesť deťom iné ako hrôzostrašné zážitky vojny a upozorniť Čechov na zúfalú situáciu v krajine postihnutej mediálnou blokádou. V dokumente sa striedajú výpovede o vojne, o zmysle pomoci druhým s diskusiou o tom, ako prebudiť Čechov z pasivity a zo sústredenia sa na seba samých. V roku 2006 sa Berkat rozhodol opäť pozvať deti z Marša. Tábor Sputnik bol však medzitým rozpustený a deti bolo potrebné hľadať po celom Čečensku. V ich životoch sa mnohé zmenilo. Zmenili sa i samotné deti a nakoniec bolo iné aj ich prijatie v Česku. Už to neboli úbohé malé deti z vojny vďačné za plyšových medvedíkov. Odrazu tu stáli nároční mladí ľudia s neistou budúcnosťou a s puncom malých teroristov.

Cena za pól / The Prize of the Pole
Staffan Julén / Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko / 2006 / 80 min.

V prieniku niekoľkých časových pásiem a celkom protikladných oblastí stojí mladý Eskimák Robert Peary II, ktorý začína pátrať po životných osudoch svojho pradeda, dobyvateľa severného pólu Roberta E. Pearyho. Polárnik po dvadsiatich troch rokoch života na pustých snehových pláňach usporiadal v New Yorku ambicióznu výstavu o polárnych krajoch. Hlavným „exponátom“ malo byť šesť tamojších obyvateľov. Po príchode do odlišného podnebia však títo ľudia podľahli rôznym chorobám. Prežil iba najmladší člen výpravy Minik, ktorý sa v novom svete usadil tak pevne, že už nemohol znovu nájsť vzťah k svojmu rodisku. Film ukazuje nesmiernu agresivitu „vyspelej civilizácie“ a tragické dopady, ktoré má jej stretnutie s pôvodným obyvateľstvom. Potomok Roberta Pearyho pátra po stopách týchto dvoch odlišných mužov, zástupcov rozdielnych kultúr. Neobmedzuje sa však iba na záznam rozhovorov s kľúčovými postavami ani na zachytenie pôsobivých kompozícií arktického chladu a ticha, ale všetko atraktívne mieša so starými fotografiami a najmä s jedinečnými filmovými dobovými záznamami.

Japtik / Japtik – Chese
Edgar Bartenev / Rusko / 2006 / 29 min.

V sibírskej tundre, na „Konci sveta“, ako sa v miestnom dialekte územie nazýva, žije skupina kočovných Nencov, ktorí putujú krajinou so svojím stádom sobov. Tento národ žije v úplnom súlade s okolitou prírodou, bez poznatkov o pravidlách vzdialeného sveta. Pre jasnejšie rozpoznanie mnohých kurióznych detailov je pôsobivá koláž obrazov sprevádzaná titulkami, ktoré s humorom a nadhľadom komentujú mozaiku každodenných obrazov. Tento svieži „komentár“ predstaví starého šamana Iriho Tadiba, ktorý síce má podľa nášho poňatia času okolo deväťdesiat rokov, ale podľa jeho vlastnej časomiery má ešte len tridsaťpäť. Snímka odhaľuje nielen rozdielne životné zvyky, ale aj iné ponímanie času a priestoru. Film Edgara Barteneva je výstižnou etnografickou štúdiou o kočovnom národe. Poeticky medituje o rytme života riadeného tepom prírody a je tiež zaujímavou výpoveďou o odlišnej kultúre. Príťažlivé kompozície krajiny sa striedajú s detailmi ľudských tvárí, tiel zvierat i autentických pohľadov na miestne zvyky. Výtvarný materiál je veľmi originálne dokresľovaný hudbou. V necelej polhodine filmu je tak obsiahnutá sugestívna výpoveď, intímny portrét jedného zabudnutého národa, ale i nádherná esej o rozmanitosti kultúr.

Mladý hrdý nácko / Young, Nazi and Proud
David Modell / UK / 2002 / 49 min.

Reportér David Modell strávil niekoľko mesiacov po boku vplyvného člena extrémistickej Britskej národnej strany Marka Coletta. Tento univerzitný študent hovorí o svojich sympatiách k nacistickému Nemecku i k jeho vodcovi. Prehlasuje, že by radšej žil v 30. rokoch v Hitlerovej ríši než v mnohých súčasných mestách demokratického kráľovstva, a svoju výpoveď dopĺňa nenávistnými rasistickými poznámkami. Skutočne otvorený je však jedine vtedy, keď sa domnieva, že kamera je vypnutá. Na základe usvedčenia zo sympatií k nacistickým ideám sa strana tohto charizmatického muža verejne zrieka. Režisér ale sleduje ďalšie udalosti a dostáva sa pod povrch praktík politikov. Odhaľuje, že celá táto aféra slúžila len na posilnenie volebných šancí krajnej pravice. Spriaznenosť vedenia Britskej národnej strany s Markom Colettom trvá, rovnako tak neprestáva jeho príprava na post predsedu mladých nacionalistov. Pred očami diváka sa odohráva nielen šokujúca ukážka politických a mediálnych machinácií, ale hlavne je tu vykreslený desivý portrét muža, ktorý dokazuje, že nebezpečné idey nestrácajú svoju pôsobivosť ani potom, čo sa stali príčinou a základom rozsiahlej genocídy. Latentné násilie je v spoločnosti stále živé.

Most cez Wadi / Bridge over the Wadi / Gesher Al-Havadi
Barak Heymann, Tomer Heymann / Izrael / 2006 / 57 min.

V kraji Wadi, ktorý sa nachádza v strede Izraela, žijú v tesnej blízkosti Židia a Arabi. Po desiatkach rokov násilných konfliktov sa rodičia z oboch strán rozhodli založiť spoločnú bilingválnu a národnostne zmiešanú školu pre svoje deti. Sama idea akoby zrazu prehlušila národnostné, politické a náboženské konflikty celého Izraela. Atmosféra prvého školského dňa dokazuje, ako radosť detí dokáže obmäkčiť rodičov, ktorí odrazu znesú i prítomnosť svojich „nepriateľov“. Režiséri Barak a Tomer Heymann však neodišli hneď ako získali niekoľko optimistických záberov. Každý štátny alebo náboženský sviatok znamená pre učiteľov a rodičov detí neľahké rozhodovanie o tom, čo je správne a čo sa majú deti učiť. Zatiaľ čo izraelské deti môžu chápať modlenie pri moslimských sviatkoch spolu s palestínskymi spolužiakmi ako ďalší druh zábavy, tak napríklad štátny sviatok deklarácie nezávislosti Izraela medzi nich vnáša etnické napätie. Napriek tomu tieto deti, zatiaľ len málo zaťažené predsudkami, provokujú rodičov neustálymi otázkami a nútia ich uvažovať o svojich názoroch. Nezdá sa, že by sa deti vzdali nových priateľstiev, ale už teraz sa musia rozhodovať, či im bude vlastná tolerancia, alebo zášť predchádzajúcich generácií.

Nikdy nebolo lepšie / Never Been Better / Nikdy nebylo líp
Ivana Milošević / ČR / 2006 / 65 min.

Ivana Miloševičová, sarajevská rodáčka s českým občianstvom, sa po desiatich rokoch života v emigrácii vydáva na cestu do Bosny a Hercegoviny. Aby porozumela svojej krajine, rozhodla sa vrátiť, podniknúť neľahkú cestu, zaznamenať ju a vytvoriť film. Priamočiaro rozprávaný cestovný denník je zložený z miniprofilov rôznorodých obyvateľov. Má ambíciu byť mapou sociálne i politicky rozdelenej krajiny. Rýchlo sa striedajúce záznamy výpovedí členov rozdielnych národností komentujú púť zničeným územím, tvoria pás otázok a odpovedí. Pri usporiadaní hromadného pohrebu obetí vojny sa bosnianski moslimovia utvrdzujú v tom, že srbskí vrahovia neboli doteraz potrestaní. Pamiatku svojich novodobých mučeníkov uctievajú pravoslávni Srbi. Chorváti sú zase pyšní na tvrdosť svojho srdca a Bosniaci sú podľa katolíckeho farára tvrdohlaví a nevypočítateľní. Sarajevská žena prišla vo vojne o obe deti, i dnes by však išla bojovať za svoje mesto. V dokumente, ktorý nie je zaťažený nostalgiou, hrá zásadnú rolu hudobná zložka: všetky vášne a krivdy sú ukryté v piesňach, ktoré sprevádzajú jednotlivé národy.

Porazení a víťazi / Losers and Winners
Ulrike Franke, Michael Loeken / Nemecko / 2006 / 96 min.

Dortmundská továreň na koks patrila k najmodernejším v celej krajine i Európe, ale po pár rokoch prevádzky sa ukázalo, že bude lacnejšie továreň predať a koks dovážať z Číny. Niekoľko nemeckých inžinierov sa snaží dohliadať na demontáž a odovzdanie továrne čínskej spoločnosti. Asimilácia technológie a výrobného procesu prebieha však úplne inak, ako si to nemecká strana predstavovala. Pre Číňanov je na prvom mieste výnos a až na poslednom životné prostredie a starostlivosť o robotníkov. Autorské duo Ulrike Franková a Michael Loeken natáčalo odovzdávanie továrne od prvého až po posledný deň, kedy Číňania opúšťajú Nemecko s úsmevom víťaza. Najprv filmári sledujú hlavne frustrovaných nemeckých odborníkov, ale neskôr prenikajú i medzi čínskych robotníkov a zisťujú, v akých podmienkach sú nútení pracovať a čím sú motivovaní. Z televíznych správ sa prihovára čínsky prezident k astronautom slovami, ako keby vysielal samurajské komando do boja za česť ich krajiny. Podobne apeluje na vyčerpaných robotníkov i riaditeľ, keď uplatňuje vojnovú filozofiu – domov sa vrátiť s korisťou a za sebou nechať spálenú zem. Film získal cenu poroty za najlepší film festivalu Jeden svet, Praha 2007.

Povrazochodci / On a Tightrope
Petr Lom / Kanada, Nórsko / 2006 / 71 min.

V čínskej provincii Sin-ťiang pri severozápadných hraniciach krajiny žije osem miliónov Ujgurov. Ako vyzerá život najväčšej moslimskej minority v krajine, kde je potlačovaná akákoľvek snaha o jedinečnú identitu? Kanadský režisér českého pôvodu Petr Lom sa vo svojom dokumente sústredí na siroty žijúce v meste Jengisar, ktorých výchova je celkom závislá od štátnych zamestnancov, ktorí sú plne lojálni k štátnemu režimu. Tamojší sirotinec sa nachádza v tesnej blízkosti mešity, odkiaľ sa denne ozýva spev muezínov. Náboženstvo majú však ujgurské deti až do osemnástich rokov zakázané. Striedaním moslimských melódií s čínskymi bubnami, ktoré udávajú rytmus pri školských cvičeniach, evokuje režisér snímky tlaky súperiacich o to, na akú stranu sa deti priklonia. Druhú národnú tradíciu, ktorú sa podarilo aspoň čiastočne zachovať, je umenie povrazolezectva, ktorému sa deti učia a sľubujú si od neho šťastnejšiu budúcnosť. Ľahkosť, akú deti zažívajú pri „chôdzi v oblakoch“, ostro kontrastuje so stiesnenou náladou školského dvora pod dohľadom učiteliek. Chôdzu na povraze využíva kamera k výtvarne i emočne silným metaforám o váhavom vzdore proti čínskemu útlaku.

Suplent / The Substitute / Vikarien
Asa Blanck, Johan Palmgren / Švédsko / 2006 / 85 min.

Každý učiteľ stojí pred rozhodnutím, akú stratégiu zvoliť, aby si udržal rešpekt u žiakov a pritom sa nestal despotom, ktorého sa deti boja. Max Wejstorpem získal svoje prvé miesto na škole v Štokholme, ktorú navštevuje mnoho detí prisťahovalcov. Po pár mesiacoch márneho „boja“ s deťmi sa odhodlal osloviť svojho bývalého učiteľa Folkeho Silvéna. Legendárna postava švédskeho školstva vo svojich sedemdesiatich rokoch stále učí, chodí do posilňovne, jazdí na bicykli a je rekordmanom v hovorení odzadu. Nie je toho málo, čím tento muž dokáže upútať rozbesnenú triedu. Zo začiatku sa preto zdalo, že staré výchovné postupy fungujú. Po pár dňoch ale nestačili ani tie. Tieto deti potrebovali oveľa viac. Keď to učitelia pochopili a deti začali rozprávať o svojej ťažkej minulosti a neistej budúcnosti, bola vzájomná averzia prekonaná. Snímka sa odľahčeným spôsobom približuje k jadru problémov tejto školy, ktorým nie sú neschopní učitelia ani nezvládnuteľné deti, ale mnoho neľahkých okolností, ktoré možno prekonať jedine trpezlivosťou a vzájomným rešpektom. Dvojica švédskych režisérov týmto filmom tiež dokazuje, že dráma a napätie nemusia byť výhradnou súčasťou hranej kinematografie.

Tancujúce Katmandu / Dancing Kathmandu
Sangita Shresthová / Nepál, ČR / 2006 / 41 min.

Sangita sa narodila v Čechách, ale až do osemnástich rokov žila so svojimi rodičmi v Nepále. Dnes sa tam vracia, aby hľadala podklady pre svoju dizertačnú prácu o tradičných nepálskych tancoch. Radikálnych kultúrnych zmien nebolo ušetrené ani himalájske kráľovstvo. Jej učiteľka tantrických tancov Beena Jošiová je už desať rokov bez práce, pretože väčšina tanečných škôl preberá efektnú bollywoodsku choreografiu. Atraktívnosť vlniacich sa tiel už takmer úplne potlačila duchovný rozmer nepálskych tancov. Z rozhovorov s Beenou Jošiovou, filmovými režisérmi, riaditeľmi tanečných škôl i s ich žiačkami sa dozvedáme o základných problémoch, ktoré stoja za touto premenou. Film Tancujúce Katmandu je príbehom o nostalgii, túžbe a boji o prežitie ako tradičného tanca, tak i ľudí, ktorí ho tancujú, v ére globalizácie celého sveta.

Vorga – Cesta medzi brehmi / Vorga – A Path of Two Banks / Vorga – Cesta mezi břehy
Zdeněk N. Bričkovský / ČR / 2006 / 69 min.

Zdeněk N. Bričkovský založil spoločnosť DÓMfilm produkujúcu dokumentárne filmy o živote a kultúre malých zanikajúcich národov. Prvá časť cyklu Legenda o vtáčom vajci popisovala život obyvateľov Republiky Komi. Teraz sa dokumentarista vydáva opäť na sever Ruska. Tentokrát navštívi kočovný národ Nencov, ktorý na ceste za každodennou obživou sprevádza stádo sobov. Nad pustou krajinou sa raz za čas objaví vrtuľník naftárskych ťažobných spoločností. Začína cesta za poznaním miznúceho tradičného sveta, cesta medzi moderným svetom a tradíciou. Lyrický dokument je vsadený do poetického rámca a stáva sa naplnením snov režiséra – pútnika, ktorý hľadá pradávny pokoj tundry, život v súlade s prírodou. Lyrické panorámy krajiny sú sprevádzané šumením vetra i tradičnými hudobnými prvkami. Vrstvené obrazy a ich miešanie s naivnými kresbami miestneho amatérskeho maliara, ľudové bájky i rituály prenášajú diváka do bodu, kde sa spája minulosť a súčasnosť, do stredu magického sveta, takého odlišného od toho súčasného.