Filmy 26. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Jeden svet 2025 si môžete pozrieť aj z pohodlia domova so CINEPASSOM ONLINE. Ponúkame vám výber 8 jedinečných dokumentov. Filmy si môžete pozrieť od 27.10 do 2.11. 2025. Upozornenie: filmy sú dostupné len na území Slovenska.
Online výber filmov si môžete pozrieť výhradne so špeciálnym CINEPASSOM ONLINE, nech sa nachádzate kdekoľvek na Slovensku. Lístky na jednotlivé filmy online nebudú v predaji. K dispozícii máte tri cenové hladiny 3 EUR / 20 EUR / 30 EUR. Je len na vás, akú si zvolíte. Ak máte radi/y Jeden svet a chcete nás podporiť, zvoľte vyššiu čiastku, potešíme sa. Ak máte akýkoľvek problém s prehrávaním filmu, kontaktujte prosím jedensvet@clovekvohrozeni.sk.
Pozrite si filmy so CINEPASSOM ONLINE, nech sa nachádzate kdekoľvek na Slovensku.
Filmy si môžete pozrieť už 27. októbra 2025 od 00:01.
Po náhlej smrti svojej ženy musí protagonista filmu Petr Jochec prevziať starostlivosť o dve dospievajúce deti, dcéru Vanesu a syna Petra, ktorý trpí vážnou poruchou autistického spektra. Ovdovený otec, ktorý predtým často pracoval mimo domova, sa teraz musí sám postarať o rodinu a udržať ju pokope. Aj keď mnohí otcovia v takej situácii od rodiny odchádzajú, pán Jochec sa rozhodne tejto výzve postaviť čelom a podstupuje každodenný zápas – od obetavej starostlivosti o obe deti cez finančné zabezpečenie rodiny až po každodennú starostlivosť o domácnosť. Snímka zachytáva snahu Jochecovcov o normálny život, dotýka sa otázky, kde sú hranice lásky a rodičovstva, a ukazuje, ako sa jednotliví členovia rodiny vyrovnávajú s novou a neľahkou životnou situáciou. Dokument sa venuje aj často obchádzaným témam, ako je systém sociálnej podpory a život tých, ktorí sa starajú, no predovšetkým zdôrazňuje silu medziľudských väzieb v ťažkých životných okamihoch. Druhý celovečerný film režiséra Martina Trabalíka, ktorý sám niekoľko rokov pôsobil aj na pozícii osobného asistenta, je realistickou sondou do života na hranici spoločenských, fyzických i emocionálnych možností.
Gruzínska matka sa v snahe zabezpečiť dcére strechu nad hlavou rozhodne podstúpiť náhradné materstvo. To, čo sa spočiatku javí ako rýchly zárobok, sa zmení na obrovskú obetu, ktorá núti človeka klásť si otázku, kam až sú matky schopné zájsť. Ocenenie: Cena za ľudské práva – CPH:DOX Kodaň 2025 (Dánsko)
Film Listy pre Hawu, ktorý sa natáčal päť rokov, zachytáva príbeh troch generácií žien jednej rodiny, patriacej k hazárskej menšine v Afganistane. Režisérka Nadžiba Núri s jedinečným prístupom filmuje svoju matku Hawu a neter Zahru, ktoré sa túžia vymaniť spod vplyvu patriarchálnych tradícií. Hawu ako dieťa prinútili vydať sa a až do svojich päťdesiatich dvoch rokov sa nemohla učiť čítať a písať. S dcérinou pomocou si založila malý textilný podnik: v provincii Bamiján hľadá tradičné hazárske výšivky a vyrába z nich moderné šaty, ktoré predáva v Kábule. Hawa zachráni svoju vnučku Zahru pred násilníckym otcom a odvedie ju z odľahlej dediny do hlavného mesta Kábulu, kde spolu študujú a robia si plány do budúcnosti. Avšak prevzatie moci Talibanom v roku 2021 obráti týmto trom ženám život hore nohami: Zahra sa musí vrátiť do dediny, z ktorej ušla, a Nadžiba je nútená opustiť krajinu a žiť ako utečenka vo Francúzsku. Na diaľku naďalej pomáha Hawe bojovať za jej sny.
Film Listy pre Hawu, ktorý sa natáčal päť rokov, zachytáva príbeh troch generácií žien jednej rodiny, patriacej k hazárskej menšine v Afganistane. Režisérka Nadžiba Núri s jedinečným prístupom filmuje svoju matku Hawu a neter Zahru, ktoré sa túžia vymaniť spod vplyvu patriarchálnych tradícií. Hawu ako dieťa prinútili vydať sa a až do svojich päťdesiatich dvoch rokov sa nemohla učiť čítať a písať. S dcérinou pomocou si založila malý textilný podnik: v provincii Bamiján hľadá tradičné hazárske výšivky a vyrába z nich moderné šaty, ktoré predáva v Kábule. Hawa zachráni svoju vnučku Zahru pred násilníckym otcom a odvedie ju z odľahlej dediny do hlavného mesta Kábulu, kde spolu študujú a robia si plány do budúcnosti. Avšak prevzatie moci Talibanom v roku 2021 obráti týmto trom ženám život hore nohami: Zahra sa musí vrátiť do dediny, z ktorej ušla, a Nadžiba je nútená opustiť krajinu a žiť ako utečenka vo Francúzsku. Na diaľku naďalej pomáha Hawe bojovať za jej sny.
Film Listy pre Hawu, ktorý sa natáčal päť rokov, zachytáva príbeh troch generácií žien jednej rodiny, patriacej k hazárskej menšine v Afganistane. Režisérka Nadžiba Núri s jedinečným prístupom filmuje svoju matku Hawu a neter Zahru, ktoré sa túžia vymaniť spod vplyvu patriarchálnych tradícií. Hawu ako dieťa prinútili vydať sa a až do svojich päťdesiatich dvoch rokov sa nemohla učiť čítať a písať. S dcérinou pomocou si založila malý textilný podnik: v provincii Bamiján hľadá tradičné hazárske výšivky a vyrába z nich moderné šaty, ktoré predáva v Kábule. Hawa zachráni svoju vnučku Zahru pred násilníckym otcom a odvedie ju z odľahlej dediny do hlavného mesta Kábulu, kde spolu študujú a robia si plány do budúcnosti. Avšak prevzatie moci Talibanom v roku 2021 obráti týmto trom ženám život hore nohami: Zahra sa musí vrátiť do dediny, z ktorej ušla, a Nadžiba je nútená opustiť krajinu a žiť ako utečenka vo Francúzsku. Na diaľku naďalej pomáha Hawe bojovať za jej sny.
Poľská rodina prichýli sýrskeho utečenca, ktorý uviazol v pochmúrnej pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom. Čas hrá v jeho neprospech a aktéri tejto situácie nemajú veľa možností. Napriek jazykovej bariére sa im podarí vytvoriť si medzi sebou puto. Ocenenie: Cena IDFA pre najlepšiu kameru (Zvika Gregory Portnoy) – IDFA Amsterdam (Holandsko)
Lidija Zelović natáča svoju rodinu vysídlenú v Holandsku od roku 1993, keď ušli z domova v Sarajeve, rozvráteného vojnou. Jej filmová esej poukazuje na dvojakosť života každého migranta: čo je „domov“? Filmárka tým upozorňuje na znepokojujúci spoločenský a politický vývoj, ktorý jej pripomína domovinu, (rozpadnutú) Juhosláviu. Zelović čerpá z rodinného archívu a strieda scény z domova – nedeľné rozhovory o politike a futbale s rodičmi a bratom, dospievanie svojho syna, dovolenky „doma“ v Bosne – s politickým dianím v Holandsku, ako sú politické vraždy, škandály súvisiace s vládnou diskrimináciou, rastúca polarizácia spoločnosti, nepokoje a prijímanie radikálnych pravicových politikov v centre moci. Domáci zápas ponúka miestami vtipný, často konfrontačný a vždy úprimný pohľad do života Lidije Zelović, ktorý slúži ako zrkadlo aktuálnej politickej situácie v Holandsku a v mnohých iných krajinách sveta.
Songea, Tanzánia. Mladý právnik John Mbano sa vydáva na misiu. Nemecká koloniálna armáda popravila jeho prastarého otca Songeu Mbana, jedného z vodcov ľudu Ngoni. Jeho hlavu zobrali do Nemecka na rasistický výskum. Táto rana prenasleduje rodinu dodnes. John sa spolu s manželkou Cesiliou vydáva na cestu, ktorá im zmení život. Ich výskum a odhodlanie vrcholia odvážnym rozhodnutím vycestovať do Berlína, aby našli pozostatky svojho predka. Tam sa pripájajú k aktivistom, ktorí bojujú proti nemeckej kultúre popierania. Nasleduje séria víťazstiev a prehier. Ani historická návšteva nemeckého spolkového prezidenta v Johnovom rodnom meste im však nevráti milovaného predka. No rodina Mbanovcov odmieta ustúpiť… Film Prázdny hrob ponúka osobný pohľad uprostred globálnej diskusie o repatriácii. Za rozhovormi sa skrýva dojímavý príbeh o zneuctených životoch a o boji za budúcnosť oslobodenú od bolestnej minulosti.
„Ak má mačka mačiatka v jazdeckej škole, neznamená to, že sú lipicany,“ píše sa v komentári rakúskeho denníka k prípadu naturalizácie režisérky Olgy Kosanović, ktorý si všimli médiá. Vymedzenie sa voči iným vytvára pocit identity a súdržnosti – silný dojem „nás“. Aký je to pocit a na akých sociálnych štruktúrach stojí? Tento film založený na osobnej skúsenosti skúma emotívnu otázku spolupatričnosti.
Február 2022. Ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko sa odhodlá splniť svoj sľub, že ak ruská invázia v jej krajine prepukne do vojny, dobrovoľne sa prihlási do ukrajinskej armády. Alisa odchádza bojovať na front a doma necháva svojho päťročného syna Tea. Tento film, ktorý nemal nikdy existovať, sa zrodil zo snahy zachovať dôkaz neochvejnej lásky matky k svojmu dieťaťu uprostred hrôz a nebezpečenstiev vojny. Prostredníctvom intímnych videodenníkov a poetických listov adresovaných budúcemu dospelému Teovi zachytáva Kovalenko ničivú realitu vojny a zamýšľa sa nad svojím rozhodnutím slúžiť. Jej kamera odhaľuje nielen chaos a deštrukciu, ale aj hlbokú ľudskosť medzi spolubojovníkmi – ich pevné priateľstvá, vzájomnú oporu – a nežné vzťahy s blízkymi, udržiavané na diaľku. Film je zároveň matkiným odkazom lásky aj dokumentom o vojne. Kovalenko v ňom spája svoj osobný príbeh s príbehmi tých, ktorí bojujú, aby budúce generácie mohli žiť v mieri. Tento autorský dokumentárny film ponúka silný a intímny pohľad na ľudské obete vojny a na hlboké putá medzi rodičom a dieťaťom, ktoré vydržia aj v tých najťažších chvíľach. Svojou kamerou vzdáva Alisa Kovalenko úctu nielen živým, ktorí slúžia, ale aj tým, ktorí obetovali všetko a už nikdy sa nevrátia domov k svojim rodinám.