LÁSKA NIE JE POMARANČ 

Začiatkom 90. rokov množstvo žien opustilo Moldavsko, aby zabezpečili svoje rodiny. Nemohli sa vrátiť domov, a tak našli nezvyčajný spôsob, ako ostať v kontakte: posielali svojim blízkym kartónové krabice plné darčekov a jedla, o akom by sa vám v tých časoch ani len nesnívalo. Na revanš im ich deti posielali videokazety. Takúto výmenu si ako tradíciu osvojili tisícky rodín. Videokamery a darčeky dovolili matkám a deťom deliť sa o časti ich životov aj napriek odlúčeniu. Otilia Babara pomocou týchto intímnych súkromných archívov odhaľuje krehkosť rodinných pút očami generácie matiek a dcér, ktoré sa museli odlúčiť, aby mohli prežiť. Zároveň tým vykresľuje postsovietsku krajinu na rázcestí dejín – krajinu, ktorej ženy boli nevedomky poverené prechodom od komunizmu ku kapitalizmu.