Porota Ceny Eleny Lackovej 2025

Andrej Kolenčík

Andrej Kolenčík je filmový režisér, producent a výtvarník. Vysokú školu múzických umení v Bratislave absolvoval v odbore animovaná tvorba. V spoločnosti Admiral Films, ktorú založil, pracuje ako režisér a producent hraných, dokumentárnych, ale aj animovaných filmov a videoklipov. Spoločnosť sa zameriava na tvorbu nekonvenčných projektov, ktoré vznikajú v súlade s ekologickým a čo najšetrnejším nakrúcaním. V súčasnosti pedagogicky pôsobí v MediaLab*e na Vysokej škole výtvarných umení.

Oto Hudec

Oto Hudec je slovenský výtvarný umelec, ktorý vytvára videá, nástenné maľby, animácie, sochy a diela pre verejné priestranstvá o klimatickej kríze, imigrácii, utečencoch a o vplyvoch globalizácie na životné prostredie. Jeho práce o klimatickej zmene sú často prepojené s aktivizmom. Na projektoch spolupracuje aj s deťmi a mládežou zo znevýhodnených komunít. V roku 2024 vytvoril v spolupráci so širším tvorivým tímom projekt Floating Arboretum ako slovenskú reprezentáciu na Bienále umenia v Benátkach. Je pedagógom na Fakulte umení TUKE. Žije a tvorí v Košiciach.

Katarína K. Cvečková

Katarína K. Cvečková je divadelná a tanečná kritička. Je spoluzakladateľkou platformy MLOKi a šéfredaktorkou internetového magazínu mloki.sk. Okrem písania a redakčnej práce pravidelne vedie workshopy a semináre kritického písania pre študentov. V poslednom období sa venuje aj divadelnej dramaturgii – najmä v tandeme s režisérkou Alžbetou Vrzgula.

Roman Samotný

Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia aj po jeho skončení pracoval vo viacerých médiách (TV JOJ, RTVS, SITA, Plus 7 dní). Je tvorcom platformy Queer Slovakia, v rámci ktorej organizuje viacero podujatí pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych. Súčasťou je tiež projekt Tepláreň, ktorý bol aj v podobe baru a komunitného priestoru. Po teroristickom útoku pokračuje Tepláreň ako séria podujatí v rôznych kluboch a kultúrnych centrách. Od roku 2010 je členom Iniciatívy Inakosť, kde je vedúcim komunikácie, fundraisingu a podujatí a venuje sa tiež vzdelávaniu o LGBTI+ téme. V roku 2022 získal ocenenie Biela vrana za občiansku odvahu a v roku 2023 Cenu primátora Bratislavy za vytváranie bezpečného priestoru. 

Emília Rigová

Emília Rigová (Bari Raklori) vo svojej tvorbe skúma spoločenské stereotypy, politiku tela a rodu z východísk postfeminizmu a inštitucionálnej kritiky. V posledných rokoch sa osobitne venuje historickým konštrukciám rómskej identity (romipen) a ich tematizácii straty. Zaujíma ju miznutie alebo naopak kolonizácia rómskeho tela v dejinách európskej kultúry a na Slovensku. V roku 2012 vytvorila svoje vlastné alter ego BARI RAKLORI, ktoré predstavuje prepojenie majoritného a minoritného sveta. Prostredníctvom multimediálnych diel kladie otázky o (ne)viditeľnosti rómskej kultúry, jej stopách v spoločnosti, ako aj o jej budúcnosti. Emília Rigová je laureátkou prestížnych ocenení, ako sú Cena Oskara Čepana, Cena Múzea rómskej kultúry a Cena Nadácie Tatra banky.